Môj brat má blog o Marekovi Lackovi. Kliknite tam,
a nechajte koment. Blog je
tu!!!
Reklamy len sem!!
Voľné dessy nájdeš tu!!
!!!BLOG JE POZASTAVENÝ!!!
MÓDNA POLÍCIA APRÍL- TU!

Foto mesiaca- klik!!


Libertad má už nas 1 MILIÓN pozretí za 4 dni! Gratulujeme!

14.5- Narodeniny našej divy ANAHÍ!

Rebeli- Poviedka Diego a Roberta- 1. kapitola

12. května 2011 v 10:59 | Dadusha Dulce |  Komixy-poviedky
Ahojte, teraz som začala písať novú (a ďalšiu) poviedku a povedala som si že by bolo fajn, keby som ju sem hodila. Takže ak máte niekto rád DyR, tak ma potešíte :-) Nie je to nič moc, ale tak celkom sa mi to páči :-)



"Diego, mohol by si mi podať tie texty?" zvolala som na svojho dobrého kamaráta. Diego sa otočil. "Aké?" rozhliadal sa okolo. Buchla som sa po čele. "Predsa tamtie," ukázala som na stolík kde ležalo veľa papierov popísaných mojími textami. Diego si vzdychol, ale podišiel ku stolíku a zdvihol papiere. Potom podišiel ku mne, nachvíľu zaváhal ale napokon mi texty podal. "Ďakujem," zamumlala som. "Za málo," usmial sa na mňa. "Čo teraz robíš?" prekvapil ma. "Nič," odvetila som a prehodila si tašku s textami cez plece. "Prečo?" "Pozývam ťa do kaviarne," žmurkol na mňa. Zasmiala som sa. "Ale čo? Nebude tvoja Angelica žiarliť?" Diego sa usmial. "Prečo by mala? Ak si nejaká moja frajerka myslí že ma bude obmedzovať, veľmi sa mýli." Zahryzla som si do pery. Angelica bola na našej škole nová a o rok mladšia od Diega. Prišla len pred 2 mesiacmi a čoskoro začala s Diegom chodiť. Nemala som ju veľmi v láske hoci som nevedela prečo. "Otázkou je, či nebude žiarliť tvoj frajer." Diego sa zasmial. Rozhliadla som sa po skúšobni a zbadala som jeden vankúš. Rýchlo som sa za ním vrhla a prekvapila Diega presným zásahom do jeho hlavy. "Prestaň si zo mňa uťahovať, dobre vieš že žiadneho nemám." Diego je síce môj najlepší kamarát, ale občas sa správa ako pako. Ako každý muž, preblesklo mi hlavou. "Úprimne, Roberta, asi je to tak správne, nepoznám chalana ktorý by sa ťa nebál." "Aj ty sa bojíš?" bojovne som vystrčila bradu. Zasmial sa. "Ja nie," opätoval mi vyzývavý pohľad. "Tak vidíš, už sme jedného kandidáta našli," žmurkla som naňho a potom som vyšla von. Zarazený Diego tam ostal sám.

"Roberta, kam si mi ušla?" začula som za chrbtom. Otočila som sa a tam stál Diego. "Stál si tam ako strašiak na poli a ja som tam nemienila postávať s tebou." "Ale som krajší ako strašiak, však?" dychčal za mnou. "No..." tvárila som sa, že premýšľam. "Niečo rovnaké by sa aj našlo," zasmiala som sa a pridala do kroku. "Roberta, stoj, ja už nevládzem," priznal. "Dobre, Dieguško, počkám," sladko som sa naňho usmiala a zažmurkala. Vyrazilo mu to dych. "Roberta, ty ma balíš?" zdvihol obočie a ja som sa rozosmiala. Bol taký zlatý! Napokon som však potlačila smiech a nadvihla obočie- nechala som ho urobiť si vlastný záver. Chudák Diego vyzeral riadne zmätaný a opäť zastal. Sadla som si k jednému zo stolov. "Diegito, ideš ku mne alebo si mám objednať aj zaplatiť sama?" zvolala som na celú kaviareň. Diego sa na mňa otočil. Začala som naňho mávať rukami. Zmätene potriasol hlavou a potom si išiel ku mne sadnúť. "Čo si dáš?" zvalil sa na vedľajšiu stoličku. "Sadni si slušne," napomenula som ho. "Dala by som si tento džús," strčila som mu jedálny lístok pod nos. "Dobre," zafrflal, "aj ja si dám." "Čo je ti Diego, vyzeráš akoby ťa prešlo auto," zamávala som mu rukou pred očami. Strhol sa. "Nič," zamrmlal "len som si spomenul, že musím ešte niečo vybaviť." S týmito slovami sa zdvihol a odišiel.

"Ďakujem ti miliónkrát," buchla som Diega po pleci. Bolo pár minút pred začiatkom hodiny dejepisu s profesorkou Hildou. "Čo?" prudko sa trhol. "O čom to hovoríš?" "Včera si vystrelil z kaviarne ako blesk a nechal si ma tam samú. Tak ďakujem za pozvanie," zadudrala som a sadla si na svoje miesto. Diego pribehol ku mne. "Mrzí ma to," zašepkal a bol tak blízko, že som sa zachvela. "Je mi to ľúto. Pozval som ťa a potom sa na teba vykašľal. Mal som ale niečo hrozne dôležité." Bola som aj tak nabrúsená. "Čo, zavolal ti ocinko a ty si ako poslušný synáčik naklusal?" zvrieskla som. "Roberta, toto si prehnala. Ospravedlň sa mi." Pevne na zovrel rukami a nemohla som sa ani pohnúť. "A čo keď sa neospravedlním?" vyzývavo som naňho pozrela. "Tak by sme sa pohádali a to ja nechcem. Roberta, ty ma máš ani trochu rada?" Diego ma stále zvieral a hypnotizoval očami. Čo som mala povedať? Je trápne povedať chalanovi, že ho máte rada, ale nechcela som raniť jeho city a navyše by to bolo klamstvo. "Diego, vieš ako to je. Vieš, že si môj najlepší kamarát." Kútiky úst sa mu trochu zdvihli. "Nedpovedala si na otázku," trval na svojom. "Ach, no dobre, Diego....Mám ťa rada, jasné? A teraz ma už pusti..." Diego ma pustil a ja som sa nevedela zbaviť pocitu, že sa na nás všetci dívajú....


Komentuje, poteší to :-)
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Leo151Cole Leo151Cole | Web | 12. května 2011 v 13:43 | Reagovat

aky program pouzivas? a skontroluj si ci titulky maju priponu srt alebo ci ju tam nahodou nemas v nazve

2 Rbd-dul(SB) Rbd-dul(SB) | Web | 12. května 2011 v 18:21 | Reagovat

Veľmi pekné a ešte že to je o DyR,krása:-)...teším sa na pokračko.."Úprimne, Roberta, asi je to tak správne, nepoznám chalana ktorý by sa ťa nebál." :-D...pri tejto vete som si spomenula na to keď boli "Rebeli"v kanade a DyR sa dohadovali o tých pretekoch a Diego jej už vtedy dal najvo že "stebov niekto vydrží,ci si pripusti niekoho k sebe:D...strašne zlatučký spolu:-)

3 Chuky Chuky | Web | 13. května 2011 v 17:10 | Reagovat

krásne.. už sa neviem dočkať pokračovania...

4 Dulcenka:))) Dulcenka:))) | E-mail | Web | 19. srpna 2011 v 17:52 | Reagovat

krasne rychlo ale ruchlo pokracko! :D

5 Skapacina Uršula Skapacina Uršula | 25. srpna 2011 v 13:42 | Reagovat

nádherné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama